Vybral som na výlet do lesa,

cesta dlhá a obloha belasá.

Príroda obklopená sýtými farbami,

slnko ma hrialo hrejivými lúčami.

Dostal som sa konečne do lesa, 

po chvíli zmena podmienok, ach zasa.

 

Zrazu pršal dážď, padal sneh, 

z lesa vybehol som ja a zastal ako breh.

Bola noc mladá a pochmúrna,

a pre moje oči vidieť cestu to bola usilovnosť márna.

Chcel som ísť friško domov, povedal som si,

avšak za mnou sa objavil ktosi.

Bolo to veľké a statné stvorenie,

o jeho mene som nemal ani tušenie.

Hovorí mi, zatúlal si sa tu mi v lese chlapec, 

jeho hlas prenikavý a strašlivý ako nosorožec.

Áno pane, neviem nájsť cestu domov,

on od údivu stmavol ako rad stromov.

Ukázal mi obetavo smer,

počasie nabralo nový rozmer.

Búrka, blesky, hromy, zima zúri,

strach a smrť v očiach vo mne búri.

Ponáhľam sa domov rýchlym krokom, 

bolo to ako boj so životom.

Potkol som sa, padol do kaluže,

vstal som s ťažkosťou, môj ty bože,

Nevládal som ísť ďalej,

na mojich očiach akoby olej.

Utrel som si ich poriadne,

nech sa mi nič zlé nestane.

Počasie ešte hrozivejšie, to je môj amen,

našťastie to bol len hlúpy sen.

Prístupov 3155

Kvalita článku